 |
RODNYJA VOBRAZY
|
|
Vobrazy miłyja rodnaha kraju,
Smutak i radaść maja!..
Jakub Kołas
|
|
|
|
|
|
|
Maleńkija skryvaŭlenyja ručki ciahnuć knižku z pałicy. Maleńkija skryvaŭlenyja ručki, ale tolki adna. Brudnyja vałasy i kryvavyja vačnicy. Mnie žachłiva, ale za śpinaj ściana. A pierad nosam taksama ściana, Sa stołi vałicca vapna, cicha i trapna, jak nikołi raniej. Što rabić? Katałožnyja skryni vytyrkajucca z roznych bakoŭ, bjuć macniej i macniej, panabiłi mnie huzakoŭ. Nohi macajuć bibłijohrafy ŭ vyhladzie pacukoŭ. Šlach da vyjścia adrezany! Bibłijatekarki ŭ vyhladzie kažanoŭ znoŭ i znoŭ siadajuć na vočy, błytajucca ŭ vałasoch, raździrajuć kipciami skuru, škumatajuć u makulaturu. Voś, viatryskam pierapiarezany, parkiet prabivaje VAJu! – knižki za im, jak ptuški, drapiežnyja pažyralniki padły, prahna vydzioŭbvajuć kiški, na padłohu kidajuć miasa, truščać kostki... HETA SON! Ja raźbivaju škło ŭ vaknie! Zvon! Pračnucca! Terminova treba pračnucca! Heta son! Ale raptam čužy? Niejkaj Marfy abo Prakopija? Mianie režuć šyrokija vohniennyja nažy. Niechta robić ź mianie kserakopiju! Marfa! Marfačka! Abudzisia! Prakopka! Ja kardonnaja kartka. Ja čornaja kropka. Ciažka dychać. Ja ničoha nie adčuvaju. HETA SON! Ale raptam... O Boža! Raptam niechta daŭno nia śpić, Tolki son nia moža spynicca? Ja nia vyratujusia, mnie nia žyć... Nie! Nia treba! Ratujcie! MIŁICYJa!!!
|
|
|
|
Padabajecca
Nie padabajecca
|
|
2009–2020. Biełaruś, Miensk.
|
|
|